ohliadnutie za prazdninami

 konecne sa nam dalo ist aj na nejake tury, dost prisposobene detom - nech ziju strazovske vrchy s ich kopcekmi! raz snad pojdeme aj na rohace...
chlapcov fascinoval krb, sami si nachystali stolicky, aby sa mohli pozerat.
na splave sme sice neboli, len na jeden vecer za kamaratmi, ktori robili splav maleho dunaja. ale chlapcom sa nechcelo z clna von.
ale uz sme naspat v realite kazdodennych povinnosti a tesime sa na vikendy.

 

 

 

vsade sami draci

tuto vystavu sme si nemohli nechat ujst! autor aleš drašnar .
priestory hradu cerveny kamen - urcite sa tam este vratime preskumat renesancnu pevnost a okolie.
spokojni boli vsetci styria obdivovatelia drakov - a ja tiez.

no a nedavno najmensi z dracich obdivovatelov oslavoval. torta podla alberta , co je dalsia vec, ktora mi tu chyba. esteze je net!

par dni na katarinke. uz je to 14 rokov, co sme sa tam stretli po prvy krat. stale vonku, s kamaratmi, volnost, les, luka a kostol s otvorenou strechou. a vecer ohen a spev, cista radost.

                                             

a v stane nam bolo hej!

     

marhule

ochutnavka marhuli (tie z kitsee su jednoznacne najlepsie), kopec deti, levandula, cerstve pagace a hlavne skuska noveho stanu - dvojka nam uz dlho nestaci. esteze sme ho stihli zbalit pred burkou. 

od stredy v nom uz hadam naostro!

 

vzdy, ked vyjdeme s detmi z ruchu mesta, si uvedomim, ako velmi nam to pomaha, ako to vyslovene potrebujeme. aj ked sa zastavime kazde dva metre, lebo niekto zazrel rohaca a niekto druhy zase pozoruje mravce. no dobre, alebo sa niekto potkol a udrel si koleno. 

luka sa pre nas stala na chvilu savanou, na ktorej chlapci pozorovali zebry, pakone a v krovi vraj aj hrochy. ked chcu, mozu mat afriku aj v bratislave. 
kedy som tu schopnost stratila? esteze mam chlapcov. 

z nazbieraneho lubovnika/trezalky sme robili olej - bylinka zbierana na Svateho Jana ma vraj najvacsiu silu. to som teda zvedava... uz len pockat par tyzdnov.

https://www.youtube.com/watch?v=39eJpAUMa78  

teplo

mame dlhe prazdniny - niekedy je to nadhera, niekedy je to narocne - traja chlapci toho dost vyzaduju a ja obcas potrebujem vypnut tiez. u starych rodicov sme v najteplejsich dnoch chodili k rieke a tesili sa z vody. ja som si spomenula na to, ako sme ako deti chodievali k rieke, ktora uz neexistuje, otec nam staval vodny mlyn a chytali sme raky. 
teraz sme s chlapcami pustali lodicky a brodili sa pri brehu. obcas zazreli vazky. a samozrejme, ze bez padu do vody sa to nezaobislo!
fotky sa mi zatial z fotaku nedaju vytiahnut, tak aspon nieco z iphonu - uz po navrate domov. 

a na dverach do izby visi toto, aby bolo kazdemu navstevnikovi jasne!

bazove variacie

dlho som tu nebola - fotak nam pomaly, ale isto odchadza a nedaju sa mi z neho stahovat fotky do pocitaca. okrem toho nam prestahovanie zabralo strasne vela casu - a to este nie sme uplne vybaleni. 
ale inspirovala ma zuzka a tak pridavam, co sme robili my, hoci nie s pupavou. 

cast prva: bazova limonada. je to viac menej zalezitost muza, rodinny recept, bazu nalozit do pohara 

a vylozit na pekne slnecne miesto... dnesok nam ale urobil skrt cez rozpocet.

cast druha: vyprazane bazove kvety. o tom recepte som uz dlho citala, vzdy som ho chcela vyskusat a vzdy z toho nakoniec zislo. 

no, neviem... ostanem pri hodnoteni: zaujimave.

cast tretia: bazovy sirup. nestarnuca klasika. 

motivovat deti k vyrobe etikiet bola trochu fuska. takto ich vidi starsi 

 a takto mladsi: 

a najmensi sa tu tmolil cely cas okolo, bral pastelky a kreslil "jana usateho, neumyteho, strapateho".

zuzi, dakujem!