t. nechce robit nic ine, len si citat. knihy doslova hlta a my ho nestacime zasobovat dalsimi, vracia sa k tym, co uz cital a vybera si z nich state ako hrozienka z kolaca.
niekedy sa naozaj neda ist von, vtedy si pustime dlhu rozpravku, alebo sa hrame hru, ale obe tieto moznosti casto koncia placom (rozpravka skonci a dalsiu uz rodicia nechcu pustit, v hre este nevedia zvladat superenie atd)
ale niekedy si sami vyberu nieco uplne ine a na rozpravku ani nepomyslia.
vecer mi s. vravi: - mama, ked ty tak dlho sedis nad tabletom, tak sa nediv, ze aj my potom chceme!
a to som si tam hladala adventne napady...