abeland

mame to tam radi. hlavne pre tu volnost, co tam je, hravost a neokazalost. nic na efekt. 
chlapci si uzivaju zvierata a priestor, mna upokoji a nabije cele prostredie, blizkost lesa. moct to tak mat castejsie!

  

horuco

posledne tyzdne bolo tak horuco, ze klesla hladina dunaja - cez slepe rameno sa tak da prejst na ostrov sihot a to bol dovod na dalsiu dobrodruznu vypravu.

korytko riecne - ako mala som ho vzdy tuzila najst a nikdy sa mi to nepodarilo. teraz su ich vo vyschnutom koryte stovky roznych velkosti a deti sa s nimi hraju.

nielen deti miluju hadzanie kamenov (alebo cohokolvek do vody) - s e. sme hadzanim zabiek stravili asi stvrthodinu. pri troch aktivnych detoch je to celkom dost, nie?

radost pozerat

t. nechce robit nic ine, len si citat. knihy doslova hlta a my ho nestacime zasobovat dalsimi, vracia sa k tym, co uz cital a vybera si z nich state ako hrozienka z kolaca.
niekedy sa naozaj neda ist von, vtedy si pustime dlhu rozpravku, alebo sa hrame hru, ale obe tieto moznosti casto koncia placom (rozpravka skonci a dalsiu uz rodicia nechcu pustit, v hre este nevedia zvladat superenie atd)
ale niekedy si sami vyberu nieco uplne ine a na rozpravku ani nepomyslia. 

vecer mi s. vravi: - mama, ked ty tak dlho sedis nad tabletom, tak sa nediv, ze aj my potom chceme!

a to som si tam hladala adventne napady...

v poslednej dobe

potrebovala som doplnit razitka pre deti: jezka som robila ja, medveda moj muz (-co??? ty vyryvas do gumy? to ide tak lahko? ved to su moje rydla!

podujala som sa na yes-yes-shawl, ale ide mi to asi takto: jeden krok vpred a dva vzad, pretoze sa obcas na to treba sustredit a pocitat. a tak param a nahadzujem a tak dokola.

no a prostredny rytier oslavil narodeniny - 5 rokov. tortu s ovocim a zele si vybral sam.

sobota

cely tyzden sme sa tesili na to, ako pojdeme v sobotu do lesa. nakoniec sme pre sychrave pocasie skoncili v muzeu. dvaja starsi z neho ani nechceli odist.

tricko pre s., na ktore som sa dlho chystala, ale stale som to odkladala. najprv som rozmyslala o drakovi, ale tych maju pomaly vsade. a tak som nakoniec zvolila najoblubenejsie zviera. no a co na to adresat? nebude ho nosit, lebo je hnusne sede.

emina kabelka

ked sme boli zaciatkom leta u kamaratov a ema (6 rokov) videla moju ciernu hackovanu kabelku, bezelstne sa na mna pozrela: - a uhackujes aj mne?
to je vyzva! zadala si farby: modra, zelena a cierna
a ja som potom rozmyslala, surfovala ( inspiracia tu) a ked som bola v 3/4 prace, tak som si povedala, ze som to mala cele urobit uplne inak... ale termin odovzdania sa blizil, nechala som to teda takto.
vzdy je to tak, v procese dostavam dalsie napady, potom sa tazko nieco dokoncuje.

ema ma este mladsiu sestru hanu, tej som sice kabelku nestihla, ale pre nu som poslala aspon plstenu brosnu. povodne som ju zacala robit vo volnej chvilke na katarinke, ale potom som musela odbehnut a medzitym v tom pokracoval moj muz (a ja som si to povodne predstavovala inak!). uplne dokoncenie bolo zase na mne.

tak teraz som zvedava, co ony na to.

tri perfektne baby: ema, hana a laura. a najma ich mama lucia. tie mi z prahy chybaju prenaramne.

aj ja

donedavna som si myslela, ze sem chodi asi tak do 10 ludi, z nich 3/4 su moja rodina (ahoj lydus!). ale ked to tu sleduje aj zuzka, tak sem asi nahodou klikne viac zvedavcov.
je to tu hlavne o tom, ako zijeme, ale to musi byt pre tych, co nas nepoznaju, nuda.
nacase je teda dat sem aj nieco ine. 

na razitka ma navnadila prave zuzka. tak som si nechala poslat od nasich moje stare rydla (este po bratovi, maju uz asi 30 rokov!), aby som si spomenula, ze vlastne nejake ma aj moj muz. no a o niekolko mesiacov vytiahla tricko urcene specialne na takuto vec, textilne farby a podho rozumne vyuzit poobednajsi spanok deti. (niezeby nebolo treba upratovat...)

nevyslo to vsak uplne idealne, ale koniec-koncov, tie nedostatky mi tak nevadia, aspon to ma nadych hand-made.
na textil sa tlaci inak ako na papier a ja sa mam este co ucit.

(fotky nie su idealne tiez, nebol po ruke iphone, tak su z tabletu.)