sobota ako ma byt

pred ranajkami sme ich nasli takto: 

simon s manetom, tomas s archimboldom (oblubuju aj boticelliho). ale aj napriek tomu obdivuju spidermana.

a jesen je uz v plnom prude. 

- mama, ja som este nikdy nevidel zabu!, povedal mi simi rano. samozrejme, ze uz videl, ale potom aj tak:

bolo ho treba presvedcit, ze si ju nemoze vziat domov. v mnisku pod brdy. povodne som chcela ist na huby. ale kdeze. stretli sme deti z besiedky, pridali sa na chvilu k nim, potom uz bolo neskoro a ja som len zavistlivo sledovala kazdeho, kto presiel okolo s kosikom. tak niekedy inokedy.

dar

casto nariekam, ze sme daleko od rodicovskej zahrady, hlavne o tomto case, ked tam rodia stromy a nasi su na to sami dvaja. viem, ako by sme vsetko dokazali zuzitkovat.

minuly tyzden ma zastavila suseda s vedierkom padanych jablk z ich zahrady. treba ich rychlo minut, tak kolac, co ine?

poslala som erika vratit vedro a pribalila som par kuskov ako podakovanie. prisiel naspat s tymto:

kratko na to ma polozila obycajna angina. doslova polozila. prisla mama a starala sa o nas. priniesla aj ovocie zo zahrady. to, za ktorym tolko placem.

hry

obcas ich treba zabavit, aby stale nebojovali.

napad mam odtialto: http://www.neposednenoznice.sk/2013/06/zyslova-nadoba-ktora-urcite-nesklame.html

nadsenie im vydrzalo dlho.

hram sa aj ja, teraz podla annette: http://myrosevalley.blogspot.cz/2010/03/daisy-square-tutorial.html

divci hrady

jedno z mojich oblubenych miest v prahe. ma tu zvlastnu mysticku atmosferu, na takychto miestach sa stavali chramy, cintoriny, tu stali hrady. v meste a predsa mimo neho.