radost pozerat

t. nechce robit nic ine, len si citat. knihy doslova hlta a my ho nestacime zasobovat dalsimi, vracia sa k tym, co uz cital a vybera si z nich state ako hrozienka z kolaca.
niekedy sa naozaj neda ist von, vtedy si pustime dlhu rozpravku, alebo sa hrame hru, ale obe tieto moznosti casto koncia placom (rozpravka skonci a dalsiu uz rodicia nechcu pustit, v hre este nevedia zvladat superenie atd)
ale niekedy si sami vyberu nieco uplne ine a na rozpravku ani nepomyslia. 

vecer mi s. vravi: - mama, ked ty tak dlho sedis nad tabletom, tak sa nediv, ze aj my potom chceme!

a to som si tam hladala adventne napady...

v poslednej dobe

potrebovala som doplnit razitka pre deti: jezka som robila ja, medveda moj muz (-co??? ty vyryvas do gumy? to ide tak lahko? ved to su moje rydla!

podujala som sa na yes-yes-shawl, ale ide mi to asi takto: jeden krok vpred a dva vzad, pretoze sa obcas na to treba sustredit a pocitat. a tak param a nahadzujem a tak dokola.

no a prostredny rytier oslavil narodeniny - 5 rokov. tortu s ovocim a zele si vybral sam.

sobota

cely tyzden sme sa tesili na to, ako pojdeme v sobotu do lesa. nakoniec sme pre sychrave pocasie skoncili v muzeu. dvaja starsi z neho ani nechceli odist.

tricko pre s., na ktore som sa dlho chystala, ale stale som to odkladala. najprv som rozmyslala o drakovi, ale tych maju pomaly vsade. a tak som nakoniec zvolila najoblubenejsie zviera. no a co na to adresat? nebude ho nosit, lebo je hnusne sede.

emina kabelka

ked sme boli zaciatkom leta u kamaratov a ema (6 rokov) videla moju ciernu hackovanu kabelku, bezelstne sa na mna pozrela: - a uhackujes aj mne?
to je vyzva! zadala si farby: modra, zelena a cierna
a ja som potom rozmyslala, surfovala ( inspiracia tu) a ked som bola v 3/4 prace, tak som si povedala, ze som to mala cele urobit uplne inak... ale termin odovzdania sa blizil, nechala som to teda takto.
vzdy je to tak, v procese dostavam dalsie napady, potom sa tazko nieco dokoncuje.

ema ma este mladsiu sestru hanu, tej som sice kabelku nestihla, ale pre nu som poslala aspon plstenu brosnu. povodne som ju zacala robit vo volnej chvilke na katarinke, ale potom som musela odbehnut a medzitym v tom pokracoval moj muz (a ja som si to povodne predstavovala inak!). uplne dokoncenie bolo zase na mne.

tak teraz som zvedava, co ony na to.

tri perfektne baby: ema, hana a laura. a najma ich mama lucia. tie mi z prahy chybaju prenaramne.

aj ja

donedavna som si myslela, ze sem chodi asi tak do 10 ludi, z nich 3/4 su moja rodina (ahoj lydus!). ale ked to tu sleduje aj zuzka, tak sem asi nahodou klikne viac zvedavcov.
je to tu hlavne o tom, ako zijeme, ale to musi byt pre tych, co nas nepoznaju, nuda.
nacase je teda dat sem aj nieco ine. 

na razitka ma navnadila prave zuzka. tak som si nechala poslat od nasich moje stare rydla (este po bratovi, maju uz asi 30 rokov!), aby som si spomenula, ze vlastne nejake ma aj moj muz. no a o niekolko mesiacov vytiahla tricko urcene specialne na takuto vec, textilne farby a podho rozumne vyuzit poobednajsi spanok deti. (niezeby nebolo treba upratovat...)

nevyslo to vsak uplne idealne, ale koniec-koncov, tie nedostatky mi tak nevadia, aspon to ma nadych hand-made.
na textil sa tlaci inak ako na papier a ja sa mam este co ucit.

(fotky nie su idealne tiez, nebol po ruke iphone, tak su z tabletu.)

ohliadnutie za prazdninami

 konecne sa nam dalo ist aj na nejake tury, dost prisposobene detom - nech ziju strazovske vrchy s ich kopcekmi! raz snad pojdeme aj na rohace...
chlapcov fascinoval krb, sami si nachystali stolicky, aby sa mohli pozerat.
na splave sme sice neboli, len na jeden vecer za kamaratmi, ktori robili splav maleho dunaja. ale chlapcom sa nechcelo z clna von.
ale uz sme naspat v realite kazdodennych povinnosti a tesime sa na vikendy.

 

 

 

vsade sami draci

tuto vystavu sme si nemohli nechat ujst! autor aleš drašnar .
priestory hradu cerveny kamen - urcite sa tam este vratime preskumat renesancnu pevnost a okolie.
spokojni boli vsetci styria obdivovatelia drakov - a ja tiez.

no a nedavno najmensi z dracich obdivovatelov oslavoval. torta podla alberta , co je dalsia vec, ktora mi tu chyba. esteze je net!

par dni na katarinke. uz je to 14 rokov, co sme sa tam stretli po prvy krat. stale vonku, s kamaratmi, volnost, les, luka a kostol s otvorenou strechou. a vecer ohen a spev, cista radost.

                                             

a v stane nam bolo hej!

     

marhule

ochutnavka marhuli (tie z kitsee su jednoznacne najlepsie), kopec deti, levandula, cerstve pagace a hlavne skuska noveho stanu - dvojka nam uz dlho nestaci. esteze sme ho stihli zbalit pred burkou. 

od stredy v nom uz hadam naostro!

 

vzdy, ked vyjdeme s detmi z ruchu mesta, si uvedomim, ako velmi nam to pomaha, ako to vyslovene potrebujeme. aj ked sa zastavime kazde dva metre, lebo niekto zazrel rohaca a niekto druhy zase pozoruje mravce. no dobre, alebo sa niekto potkol a udrel si koleno. 

luka sa pre nas stala na chvilu savanou, na ktorej chlapci pozorovali zebry, pakone a v krovi vraj aj hrochy. ked chcu, mozu mat afriku aj v bratislave. 
kedy som tu schopnost stratila? esteze mam chlapcov. 

z nazbieraneho lubovnika/trezalky sme robili olej - bylinka zbierana na Svateho Jana ma vraj najvacsiu silu. to som teda zvedava... uz len pockat par tyzdnov.

https://www.youtube.com/watch?v=39eJpAUMa78