piatok, 26. septembra 2014

emina kabelka

ked sme boli zaciatkom leta u kamaratov a ema (6 rokov) videla moju ciernu hackovanu kabelku, bezelstne sa na mna pozrela: - a uhackujes aj mne?
to je vyzva! zadala si farby: modra, zelena a cierna
a ja som potom rozmyslala, surfovala ( inspiracia tu) a ked som bola v 3/4 prace, tak som si povedala, ze som to mala cele urobit uplne inak... ale termin odovzdania sa blizil, nechala som to teda takto.
vzdy je to tak, v procese dostavam dalsie napady, potom sa tazko nieco dokoncuje.

ema ma este mladsiu sestru hanu, tej som sice kabelku nestihla, ale pre nu som poslala aspon plstenu brosnu. povodne som ju zacala robit vo volnej chvilke na katarinke, ale potom som musela odbehnut a medzitym v tom pokracoval moj muz (a ja som si to povodne predstavovala inak!). uplne dokoncenie bolo zase na mne.

tak teraz som zvedava, co ony na to.

tri perfektne baby: ema, hana a laura. a najma ich mama lucia. tie mi z prahy chybaju prenaramne.




štvrtok, 11. septembra 2014

aj ja

donedavna som si myslela, ze sem chodi asi tak do 10 ludi, z nich 3/4 su moja rodina (ahoj lydus!). ale ked to tu sleduje aj zuzka, tak sem asi nahodou klikne viac zvedavcov.
je to tu hlavne o tom, ako zijeme, ale to musi byt pre tych, co nas nepoznaju, nuda.
nacase je teda dat sem aj nieco ine. 

na razitka ma navnadila prave zuzka. tak som si nechala poslat od nasich moje stare rydla (este po bratovi, maju uz asi 30 rokov!), aby som si spomenula, ze vlastne nejake ma aj moj muz. no a o niekolko mesiacov vytiahla tricko urcene specialne na takuto vec, textilne farby a podho rozumne vyuzit poobednajsi spanok deti. (niezeby nebolo treba upratovat...)

nevyslo to vsak uplne idealne, ale koniec-koncov, tie nedostatky mi tak nevadia, aspon to ma nadych hand-made.
na textil sa tlaci inak ako na papier a ja sa mam este co ucit.

(fotky nie su idealne tiez, nebol po ruke iphone, tak su z tabletu.)






sobota, 6. septembra 2014

ohliadnutie za prazdninami

 konecne sa nam dalo ist aj na nejake tury, dost prisposobene detom - nech ziju strazovske vrchy s ich kopcekmi! raz snad pojdeme aj na rohace...
chlapcov fascinoval krb, sami si nachystali stolicky, aby sa mohli pozerat.
na splave sme sice neboli, len na jeden vecer za kamaratmi, ktori robili splav maleho dunaja. ale chlapcom sa nechcelo z clna von.
ale uz sme naspat v realite kazdodennych povinnosti a tesime sa na vikendy.